Šikanovanie

Š I K A N O V A N I E

Šikanovanie sa v súčasnosti stáva vážnym problémom, ktorý sa prejavuje v školách a v školských zariadeniach a ktorému je potrebné venovať neustálu pozornosť a to z hľadiska preventívneho ako aj sankčného pôsobenia ( Metodické usmernenie č. 7/2006 - R k prevencii a riešeniu šikanovania žiakov v školách a školských zariadeniach.

Čo je šikanovanie?

O šikanovaní hovoríme vtedy, ak jeden alebo viacerí žiaci (agresor, agresori) úmyselne, väčšinou opakovane týra, zotročuje spolužiaka alebo spolužiakov (obeť, obete) a používa na to agresiu a manipuláciu. Dnes sa šikanovanie posúva už do obdobia mladšieho školského veku, pribúda viac bezohľadnosti a brutality. Činy súvisiace so šikanovaním popisuje aj Trestný zákon ktorý definuje, že šikanovanie je ublíženie na zdraví, vydieranie, hrubý nátlak, nátlak a obmedzovanie slobody vyznania.

Prejavy šikanovania

fyzická agresivita (opakovaná bitka, kopance, čarbanie po tvári, po tele, atď...)
slovná agresivita a zastrašovanie (vyhrážanie sa bitkou, nadávkami, urážanie rodičov, rodiny, výsmech, atď...)
krádeže, ničenie a manipulácia s vecami (opakované branie vecí, desiatej, oblečenia, školských pomôcok, atď...)
násilné príkazy, manipulácia (obeť musí napr. písať domáce úlohy, skákať, bežať na povel agresora, atď...)
izolácia (vylúčenie z triedneho kolektívu, nikto sa s obeťou nebaví)

Šikanovanie je aj to, keď agresor:

obeť v triede urážlivo prezýva (napr. za to že sa dobre učí, poslúcha učiteľov, atď...)
núti obeť urobiť nejakú vec a vyhráža sa jej, že ak to neurobí, tak napr. počarbe zošit, lavicu, vysype veci z tašky
robí obeti veci, ktoré sú jej nepríjemné (nadávanie, strkanie, schovávanie vecí, atď...)

Prečo je žiak šikanovaný agresorom?

Chyba nie je v žiadnom prípade v šikanovanom žiakovi ale v zlých vzťahoch medzi silnejším žiakom a slabším, nie je to preto, že je obeť zlá, či nešikovná. Šikanovať môže žiak ktorý:

nevie vybaviť vzťah s rovesníkmi inak ako na princípe sily
nepozná partnerský vzťah, potrpí si na hierarchii
pochádza z rodinného prostredia kde má pravdu vždy len silnejší
je doma vychovávaný ako "stredobod vesmíru"
má túžbu dokázať svoju moc, silu, ovládať iného človeka
je patologická osobnosť, ktorá sa vyžíva v krutosti (to sú zriedkavejšie prípady)

Kto je obeť?

Obeťou môže byť ktokoľvek. Na každom človeku je možné nájsť niečo, čím sa líši od ostatných a čo môže byť zámienkou na šikanovanie. Odlišnosť nie je však pravou príčinou šikanovania. Tou je narušený vzťah medzi obeťou a agresorom. Obeť je niekto, koho si agresor vytipuje ako ľahký cieľ.

Ako postupovať pri vyšetrení šikanovania?

Dôležité je uvedomiť si, že:

obeť ťažko hovorí o tom ako je jej ubližované, má strach;
agresor klame, popiera obvinenia, vymýšľa si výhovorky;
ostatní členovia skupiny sa boja vypovedať, vnímajú to ako "bonzovanie";
je neefektívne ak sa učiteľ pýta pred všetkými žiakmi nahlas, vyvoláva jednotlivcov, aby sa k šikanovaniu vyjadrili;
niektorí rodičia agresora chránia za každú cenu, neunesú pravdu;
niektorí rodičia obetí majú strach spolupracovať pri vyšetrovaní šikanovania, lebo sa boja, že ich spolupráca bude mať nežiaduce dôsledky;
niektorí rodičia sa domnievajú, že dieťa ochránia tak, že ich prehlásia do inej školy.

Učiteľ získa informáciu o šikanovaní:

z anonymných dotazníkov získaných od žiakov;
informáciou od rodičov obete;
od iných žiakov školy;
od obete samotnej, získanej ústnou formou.

Stratégia vyšetrovania:

rozhovor z informátorom;
nájdenie vhodných svedkov;
individuálne, prípadne konfrontačné rozhovory zo svedkami;
rozhovor s agresorom, ale podľa skúseností vieme, že ak vyšetrovateľ nemá dôkazy, tak je málo pravdepodobné, že sa od agresora niečo významné dozvie;
kontaktovanie psychológov z CPPPaP
využívanie anonymnej dotazníkovej metódy
pri výskyte skupinového opakujúceho násilia voči obeti ohlásiť prípad polícii SR
zaistenie ochrany obetí

Opatrenia na riešenia situácie:

Z bežných opatrení pre agresorov možno použiť:

zníženie známky zo správania;
preloženie žiaka do inej triedy
výchovné opatrenia - napomenutie a pokarhanie triednym učiteľom, pokarhanie riaditeľom školy

V mimoriadnych prípadoch sa môžu použiť ďalšie opatrenia:

odporúčanie rodičom umiestniť žiaka agresora na dobrovoľný diagnostický pobyt do diagnostického centra, prípadne do výchovno-liečebného sanatória
oznámenie príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny za účelom využitia nutných výchovným opatrení v prospech maloletého
oznámenie príslušnému útvaru Policajného zboru SR ak došlo k závažnejšiemu prípadu šikanovania, pri ktorom je podozrenie, že bol spáchaný trestný čin alebo čin inak trestný

Informácia pre rodičov obete - čo je potrebné všímať si u svojich detí

dieťa odmieta chodiť do školy, aj keď skôr do školy chodilo rado,
zo školy chodí hladné (agresor mu berie desiatu, lístky na obed),
stráca záujem o učenie a sústrediť sa naň,
dieťa býva doma smutné, apatické má výkyvy nálad, zmieňuje sa o možnej samovražde, odmieta sa zveriť s tým, čo ho trápi,
žiada peniaze, pritom udáva nedôveryhodné dôvody, prípadne doma kradne peniaze,
nápadne často oznamuje stratu osobných vecí,
dieťa je neobvykle agresívne voči vlastným súrodencom, prejavuje zlosť voči rodičom,
sťažuje sa neurčité bolesti brucha alebo hlavy, ráno vracia, snaží sa zostať doma, prípadne simuluje,
dieťa sa po vyučovacom čase zdržiava viac doma, ako malo vo zvyku.

Informácia pre žiakov:

Ak ťa šikanujú, môžeš sa brániť:

môžeš agresorom povedať, aby ti dali pokoj, nahlas kričať alebo utekať preč. Ale musíš to urobiť nahnevane a hneď odísť
vyhýbaj sa miestam kde by ťa mohol niekto biť, zobrať si niečo od teba alebo ťa inak trápiť
keď nemáš kamarátov, skús si ich nájsť. Možno má niekto v tvojom okolí rovnaké problémy ako ty. Skús sa s ním spojiť
zaznamenávaj si všetko, čo ti robia kedy, kde a kto ti čo urobil povedal
povedz o svojich problémoch rodičom, ty ich pomoc a podporu potrebuješ
skús si nájsť dôveryhodnú pani učiteľku, výchovnú poradkyňu alebo inú osobu v škole, ktorej dôveruješ a povedz jej o svojich problémoch
keď si myslíš že sa nemôžeš zdôveriť nikomu, kontaktuj psychológa v pedagogicko -psychologickej poradni alebo zatelefonuj na Linku detskej istoty

Pamätaj si:

nie je správne schvaľovať agresívne správanie svojich spolužiakov
nie je správne odsudzovať niekoho, kto je iný, možno menej sympatický, slabší, má iné názory a záujmy, má nejaký fyzický nedostatok
nie je správne mlčať, keď cítiš nespravodlivosť, nečestnosť, ponižovanie druhých
nie je správne aby si sa dal (a) ovplyvniť alebo presvedčiť agresorom, aby si mlčal (a)
nie je správne nečinne sa prizerať alebo byť ľahostajný, keď sa staneš svedkom šikanovania. Hovorí sa o žalovaní, ako keby to bolo niečo nemiestne a nedôstojné. Keď niekto ohlási šikanovania: vôbec to neznamená, že je slaboch. Naopak, dokazuje, že sa nebojí a že má dosť sebavedomia, aby sa šikanovať nenechal.